Záletník prelietavý

Zo stromu na strom, z hniezda do hniezda.

Takýto prístup k životu robí zo Záletníka prelietavého, čo do potomstva, zaiste najplodnejšieho operenca v našom vznikajúcom atlase. Našťastie však v prírode medzi samčekom a samičkou, ba ani medzi samčekom a mláďatami, nedochádza k žiadnym citovým väzbám, ako to býva u ľudí, a teda nedochádza v ich vzájomnej interakcii ani k mentálne zdravie ohrozujúcim konfliktom, či duševným depriváciám.
Záletník prelietavý, narozdiel od niektorých mužov, je tvor, ktorému ide naozaj len o jedno. Samičky sú ladené skôr panovačne a egocentricky, takže tento prístup k veci vítajú. Od samčeka vlastne očakávajú len "to jedno". Sebavedomie samčekov tým nijako ujmu neutrpí, nakoľko žiadnym sebavedomím nedisponujú. Tí si prídu na svoje a samičku uspokojuje, že má mladé len pre seba, a nemusí sa s nikým deliť.
U nás, ľudí, sa dnes často stretávame s napodobovaním správania Záletníka prelietavého. Je ale naivné sa domnievať, že odnímaním "bremena" citov sa v rámci nášho druhu dokážeme vyhnnúť vedľajším účinkom takéhoto jednania.
Na nejednom príklade napokon vidíme, že ľudská bytosť takto stráca práve to čo hľadá, a čo je jej vlastné, to jest hĺbka citu.