Špina hôrna

Skalnaté podhoria štítnych plahočín Handzovej Vršiny so svojimi mohými bútľavami v kmeňoch starých vyschnutých stromov, poskytujú ideálne útočisko Špine hôrnej. Za svoje pomenovanie nevďačí, ako by si mnohý myslel, zanedbanej hygiene, či akémusi nekalému podvodnému správaniu.

Špina Hôrna sfarbená do nejasných šedastých odtieňov nenápadne pripomína prachové chumáče. Tvar telíčka veľmi nekonkrétneho tvaru ešte viac zahmlievajú, kde tu, chuchvalce ,,akokeby" peria, ktorými sa obaľuje najmä v zimných mesiacoch - v období tesne po prílete Kapoanov na naše územie. Za ustálenie druhového názvu "Špina" však môžu hlavne, kto by sa bol nazdal, nadšenci z kruhov milovníkov fotografie. Medzi sebou dobre poznajú typické "kazy" alebo prostorekejšie "špiny", ktoré sa im nedarilo v minulosti odstrániť zo svojich fotografii prírodných scenérii. V dnešných dňoch už tieto ,,Špiny" neodstraňujú, ale považujú si ich skôr za unikátny úlovok.
So skutočnou špinou si ju však nemýlia len fotografy, ale i všelijaký pozorovateľ. Preto len naozaj skúsený znalec a milovník vtákov dokáže skutočnú Špinu vypozorovať. Niektorý svetaznalí laici sa z času na čas nechajú počuť, v rukách s fotografiou odpadkov, ktoré porozhadzovali po lese, vraj, akú len Špinu spozorovali! Tieto odsúdeniahodné počiny však odsudzujeme.

Okrem spomenutého zvláštny výzor Špine hôrnej poskytuje aj veľmi rafinovanú obranu pred predátormi. Hovoríme o druhotnom maskovaní pred dravcom. Ten Špinu síce dokáže svojim umom uloviť, akonáhle však korisť prinesie do svojho hniezda či brloha plného hladných krkov, býva nemilosrdne vyhodený von so slovami: načo tam nosí tu špinu?! Tak si nabudúce i ostrieľaný lovec dobre rozmyslí, či sa bude púšťať do súboja so Špinou hôrnou.