Nežnýš jemnocitný

Toto večne dojaté a okamihom zasiahnuté vtáča sa rado vo vodičke máča. Život je preň sledom očarujúcich udalostí a príbehov, ktorý sa už len kvôli nim samotným oplatí žiť. Jeho spev je tak precítený, že pri ňom pookreje i ten najväčší grobian.
Často sa ale stáva jeho neha nekontrolovateľnou a vtedy sa v prehnanom afekte dostáva do nemilosti okolitého vtáctva. Menej agresívne vtáčie druhy reagujú len opovrhujúcim odstupom. Pre iné však, tieto kvetnaté, často až infantilné prejavy Nežnýšov, sú tak neznesiteľné, že ich zvyknú uďobávať k smrti.
Nie je hádam v prírode smutnejší pohľad, ako na uďobané Nežnýše v tráve. Je to bolestivé najmä preto, že Nežnýše patria medzi veľmi zdatných staviteľov krásnych hniezd, živia sa mnohými škodcami, a počuť ich spev patrí medzi tie najkrajšie zážitky, aké vôbec môžeme v lese zažiť.
Mohlo by sa zdať, že dojatie, ktoré Nežnýše tak často premkýna diskvalifikuje tento druh voči tvrdým nárokom života vo voľnej prírode. Tieto ich jemné city však súvisia s reálnym prežívaním, ktoré nie je vyfabulované, ale veľmi skutočné. Nejde teda o žiadne "ňuňu", "ňeňe", ale na rozdiel napríklad od takého Záletníka prelietavého o pravú hĺbku prežívanej skutočnosti.
Typickým znakom sú líčka sfarbené do ružova pri dojatí a štebot, ktorý si určite nepomýlite s nijakým iným vtáčkom.