Krákaj vystrašený

Sú miesta na planéte Zem a treba povedať je ich dosť, ktoré Krákaji nenavštevujú. Krákaje vystrašené sú totiž veľmi útlocitný druh.
Ich domovom sú oblasti TANAPU vo vyšších nadmorských výškach. Tam zvyknú obývať skalné zákutia, alebo malé jaskynky tvorené puklinami a výbežkami skál. Učupené a trasúce sa vystrašene vykúkajú von do sveta, ktorý ich zavše veľmi láka, pretože nielen tušia, ale už i síce z minima odvážnych výletov vedia, že sa mimo ich utajené obydlia, ktoré podľa ich skresleného úsudku jediné poskytujú bezpečie, otvára fascinujúci svet zážitkov, dobrodružstiev a vôbec - plnosti života. Nespočetné množstvo ich obáv zo všetkého možného ich však núti zdržiavať sa len vo svojich tmavých príbytkoch.
Pri ich túžobnom vyzeraní z tmy im neraz z hrdla unikne akýsi, pre tento druh typický bolestný ston (odborne: krák), ktorý sa ozvenou od okolitých skál vracia a spätne ich vystraší. Aj keď spočiatku netušia, že sa jedná o ozvenu ich vlastných vzlykov, napokon zistujú, ako sa veci majú. Je to, okrem ich skrytej, ale v podstate neobvykle odvážnej povahe, aj vďaka niektorým charitatívnym vtáčím druhom ( Nádejníky, pozn.aut.). S ich pomocou a objavením vlastnej životnej sily sa napokon dostávajú zo svojich uzavretých obydlí. Vystavujú tým síce seba i ostatných svojim krákom, ale postupne zisťujú, že nie sú vôbec jediným krákajúcim druhom.

Niekedy to trvá dlho, ale napokon vďaka ich začleneniu do vtáčích spoločenstiev ožívajú a dokonca sa rozmnožujú. V rapídnom rozlete ich už nič nezastaví. Aj keď občas prežívajú isté recidívy, rýchlo pochopia, že ani keby sa ako snažili, ich obavy sa nenaplňujú.