Klokot chýbavý

Ďalšou z výrazne rozporuplných pováh nášho atlasu je Klokot chýbavý. Strieda sa uňho bujará veselosť so spontánnymi prejavmi smútku, ba až trúchlivej melanchólie. Jeho nádherný klokotavý spev, podľa ktorého aj dostal svoj druhový názov, sa nesie bystrinami vlhkých, slnkom presvietených, vresov podolia Rakytníka či Vysokej Poľany.
Po odoznení jeho spevu ucítime vždy zvláštny pocit osamelosti s nutkaním počuť to vzletné trilkovanie ešte aspoň raz. No Klokot chýbavý je známy práve tým, že svoje piesne nikdy neprednáša tomu istému publiku dvakrát.
Vyvstáva teda otázka nakoľko je nám prospešné vyhľadávať zážitok podobného tipu. Nuž, hádam sa dá len povedať, že bolesť je akosi s životom spojená, a bez nej niet vášnivého ornitológa, ktorý pre plnosť života nebojí sa riskovať i neradostné momenty. Je mu to ale treba?